Tančiareň doznala v tejto sezóne už tretej veľkej zmeny na hereckom poste – po tom, čo dostala priestor popri Tomášovi Maštalírovi mladá a pohybovo veľmi dobre disponovaná Paula Staroňová a vynútenom presune Martina Hubu na miesto, kde dlhú dobu pôsobil pán Slezáček, nastala tretia veľká zmena – Janu Gaváčovú nahradila novicka na tanečnom parkete v Tančiarni, sympatická a usmievavá Simona Miháliková. A potlesk divákov na konci ukázal, že SND malo v obsadení, podobne ako aj v prípade Pauly Staroňovej šťastnú ruku.
Simona Miháliková svoju predchodkyňu Janu Gaváčovú v mnohom pripomína, oblečením i úžasnou univerzálnosťou. Priznám sa, mal som obavy, keďže som vedel, čo ju čaká, ale všetky náročné party zvládla s bravúrou – hlas má krásny, pohybovo je na tom výborne a nestratí sa ani s paličkou v ruke. K Danielovi Ratimorskému sa výrazovo hodila a zapadla aj celkovo do „tančiarenského“ kolektívu. Výkon Simony Mihálikovej bol, vzhľadom na to, že to bola jej premiéra, vyrovnaný, nenútený a teda aj kvalitný. Jedinú výhradu mám k občasnej prílišnej snahe byť čo najviac „cool“, čo sa v určitý okamih zvrhávalo až do malého afektu. To sa však strácalo v inak príjemnom výkone, v ktorom bolo vidieť, že si mladá herečka svoju rolu náležite užíva. Práve toto je na Tančiarni to zaujímavé, kroky sa dajú naučiť, ale herecký výraz, respektíve radosť z hrania, to sa naučiť nedá. V tomto ma Simona Miháliková príjemne prekvapila, ak aj mala trému, nedala ju na sebe poznať, od prvých krokov čo sa postavila k imaginárnemu zrkadlu, som vedel, že do Tančiarne zavial nový vietor, taký jarný, čerstvý, ktorý vás pohladí na nose a preberie vás z letargie všedných dní. A takéto majú prvé veľké herecké kroky byť. A diváci si mladú herečku určite zapamätali.
Treba opätovne vyzdvihnúť kvality aj ďalších hercov. Martin Huba i Paula Staroňová, ktorí sa „zžívajú“ s novými postavami, získajú každou reprízou na väčšej a väčšej istote a pre divákov sa stávajú stálym inventárom na javisku. Prvé nesmelé kroky vystriedala istá chôdza a tanec sa pre týchto generačne rozdielnych hercov stal súčasťou ich javiskového života. Nezostáva nič iné, než napísať na koniec jedno, ak ste ešte nevideli, tak si pozrite. Ak „chytíte“ živé a komunikatívne hľadisko, tak si užijete atmosféru, ktorá z vás spraví jedného z priamych účastníkov slovenských dejín.