Keď sa po smrti otca Nietzsche s matkou presťahovali do Naumbergu, zaobstarala mu mama klavír v nádeji, že tým v ňom prebudí hudobný talent, ktorý videla v jeho otcovi, ktorý dlhé roky hrával v malej farnosti. Spoločne s matkou hrávali na klavír v zadnej miestnosti. Bola jeho prvou učiteľkou, tou, ktorá v ňom prebudila radosť z hry. Keď už cítila, že mu už nemá čo ponúknuť, tak mu zaobstarala súkromného učiteľa. Nietzsche sa po dvoch rokoch naučil hrať niektoré Beethovenove sonáty a niektoré časti z Haydnových symfónii. S ťažšími skladbami mal však Nietzsche problémy. Aby si však rozšíril svoj kultúrny obzor, tak navštevoval rôzne koncerty rozličných interpretov. V roku 1857, v čase keď mal iba 13 rokov, vytvoril jednu zo svojich prvých kompozícii, Allegro pre Piano. Do dovŕšenia plnoletosti ich napísal ešte niekoľko. Čerpal inšpiráciu z Liszta a Schummana. Počas vysokoškolských štúdii v Bonne a v Lipsku neprestával komponovať, navštevoval koncerty a opery a snažil sa podľa nich zhotovovať svoje skladby.
Koncom 70-ych rokov však Nietzscheho elán opadol. Jeho duet pre piano sa nestretol s kladným ohlasom u umeleckej obce. Richard Wagner, jeho dobrý kamarát, mu taktne povedal, že radšej neskladá, keďže si uvedomoval, že jeho kompozície sú jednoducho zlé. Menej slušnejší bol významný operný dirigent tých čias, Hans von Bulow, ktorý jeho duet pre piano (Manfred-Meditation) označil v liste Nietzschemu za „väčšiu ohavnosť, než si myslíš“. Ďalší veľký skladateľ tej doby, Brahms, Friedrichovi na jeho list s prosbou o zhodnotenie jeho diela radšej ani neodpísal. Ani publikum k nemu nebolo zhovievané. Jeho koncert v Bazileji prijali diváci s nevôľou. A tak Nietzscheho hudobná kariéra skončila. Hoci celý život hudbu miloval, tak sa nestal tak slávnym vďaka tomu, že by ju úspešne komponoval, ale vďaka tomu, že ju poznal predovšetkým teoreticky. Nižšie máte menšiu ochutnávku na posúdenie.
Zdroj: http://www.nietzschecircle.com
