Záhradní slavnost V. Havla - Iniciácia do sveta absurdného divadla

Autor: Boris Cíferský | 20.10.2013 o 8:40 | (upravené 20.10.2013 o 8:57) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  606x

Slovenské národné divadlo privítalo hostí z pražského Národního divadla. Tí priniesli do hlavného mesta hru českého dramatika a bývalého prezidenta Václava Havla Záhradní slavnost.

Václav HavelVáclav Havelhttp://hlavuhore.files.wordpress.com

Záhradní slavnost je na slovenských javiskách tak trochu unikátny zjav. Slovenský divák má len pramálo skúseností s absurdným divadlom, Franzom Kafkom a preto aj dielo Václava Havla bolo divácky tak pomerne vlažne prijaté.

 

V Havlovom diele môžeme nájsť prvky z troch rozličných žánrov – rozprávky, iniciačného románu a absurdnej drámy. Dešifrovať to je pomerne jednoduché – Hugo ide do sveta (prvky z rozprávok) a z uzavretého, introvertného šachistu sa stáva niekým niekde (iniciačný román). Hugo teda zažíva premenu (iniciáciu) z mladého chlapca na muža, podobne ako to zažívajú hrdinovia či ešte lepšie hrdinky z dievčenských románov v 19. - 20. storočí (Jana Eyrová) či v časoch antiky (Apuleiove Metamorfózy). Aby to však bolo zložitejšie, miestom premeny Huga sa stáva Kafkov svet, akýsi Likvidačný úrad, v ktorom sa likviduje všetko (absurdná dráma). Inšpirácia Kafkovým Zámkom je zreteľná. Podobne ako hrdina K., tak i Hugo, sa ocitajú vo svete, v ktorom kde-čo vyzerá nejasne a nezrozumiteľne.



 

Účastníkmi tejto bizarnej slávnosti nie sú len herci na javisku, ale aj samotní diváci. Herci sa k nim obracajú, komunikujú s nimi, fyzicky sa ich dotýkajú a stierajú tak tú často neprekonateľnú hranicu medzi javiskom a hľadiskom. Je to netradičné, keďže tým vlastne popierajú obrazový čas hry (teda to, do akého obdobia je hra zasadená) a jej historický kontext – všetko sa odohráva práve tu a práve teraz, nie kdesi v Oklahome v 70.-ych rokoch. Popiera sa tak história a minulosť a pojem času tak získava rázom úplne nový význam. Alebo ešte presnejšie, čas prestáva existovať, keďže je to niečo nepodstatné.

 

Nemôžeme povedať, že napriek tomu, že Havlova hra pomerne jasne inklinuje k absurdnému divadlu, tak nemá dej. Ona ho má a dokonca pracuje aj so psychologickou premenou postáv, predovšetkým hlavnej postavy, Huga. Ako šachový talent má predpoklady zvládnuť a obsiahnuť nároky byrokratického aparátu menom Likvidačný úrad. Keď naň Hugo prichádza, je ešte len mladým introvertným chlapcom. Postupom času však aj on zažíva kariérnu iniciáciu a mení sa – stáva sa článkom tohto byrokratického kruhu, stáva sa jedným z tých „druhých“, dostáva sa do sveta, ktorý dovtedy nepoznal a podobne ako chameleón i on sa úspešne adaptuje na nové podmienky. Cena je však vysoká – Hugo stráca svoju tvár, mení sa len na to povestné „kolečko v systému“ a prestáva byť Hugom, stáva sa likvidátorom. Získava postavenie, vážnosť, jeho submisivita sa mení na dominanciu. Hugo sa stáva mužom.



 

Záhradní slavnost predstavuje výzvu pre všetkých zúčastnených – hercov i divákov. Na jednej strane je náročný text, na strane druhej divák, ktorý tento text musí abstrahovať. Docenenie kvalít hry je teda priamo závislé od skúseností diváka a jeho ochoty podvoliť sa diktátu textu Záhradní slavnosti. Pokiaľ ho prijme, môže v hre v hľadať ďalšie a ďalšie prvky. Pokiaľ nie, tak v nej uvidí len hru bez deja, plnú nezmyselných dialógov, výstupov bez zjavnej nadväznosti a teatrálnych gest. Havlova hra je liečba absurdnosťou. Je to šoková terapia pre divákov, ktorí nepoznajú absurdné divadlo a Franza Kafku. Je to hra, v ktorej divák končí na Kafkovskom Zámku, neschopný sa dostať z mesta.



 

Keďže v repertoári Slovenského národného divadla sa typologicky podobné hry so známych príčin neobjavujú, je len dobré, že aspoň takto prostredníctvom hosťujúcich predstavení získa divák hlbšie povedomie aj o hrách mimo jeho bežného obzoru. Je to taká iniciácia do rozsiahleho diváckeho sveta. A takéto skúsenosti sú vždy na nezaplatenie.

Foto a obrázky: Národní divadlo


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.


Už ste čítali?