Zo života prepusteného recidivistu

Autor: Boris Cíferský | 10.2.2014 o 12:25 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  3113x

Jeho prvé spomienky sa viažu na obraz hádajúcich sa rodičov, ktorých museli krotiť až policajti. V piatich rokoch sa dostal do detského domova. Keď sa v sedemnástich rokoch prvýkrát dostal do nechvalne známej väznice San Quentin, jeho osud bol spečatený. Alebo azda nie?

Edward BunkerEdward Bunkerhttp://s1.trrsf.com

Muž s príznačným menom Edward Bunker sa narodil v posledný deň v roku 1933. V piatich rokoch po rozvode rodičov, ktorí holdovali viac alkoholu než výchove, bol umiestnený do detského domova.

 

V priebehu nasledujúcich rokov putoval z jednej inštitúcie do druhej, všade sa však cítil nepríjemne a tak odvšadiaľ utekal. Začal s krádežami v obchode, za čo si vyslúžil pobyt v nápravno-výchovnom ústave pre mladistvých. Tu prichádza do kontaktu s podobne mladými delikventami, nad ktorými mal navrch kvôli svojej inteligencii a odvahe. Keď ho v štrnástich podmienečne prepustili a on putoval k svojej tete, všetci dúfali, že sa dá do poriadku. V šestnástich však podmienku porušil a sudca bol nekompromisný. Už žiadna polepšovňa, ale väzenie. Ani tu, v Los Angeles, sa však dlho neohrial. V sprchách bodol jedného z väzňov, čím si síce získal rešpekt, ale si aj vyslúžil ďalší trest. Presunuli ho do nechvalne známeho väzenia San Quentin, kde sa stal vo veku 17 rokov najmladším väzňom v histórii. Počas pobytu na samotke sa začal písať svoje pamäte, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dôležité.

 

Ako 22-ročného ho opätovne na podmienku prepustili. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa mu darilo úspešne vyhýbať sa problémom, no cítil, že svet „normálnych" ľudí nie je jeho svetom. Po smrti blízkej osoby v roku 1962, sa 28-ročný Bunker dal opäť na dráhu zločinu. Chytili ho, ale ušiel. Celý rok bol z neho utečenec pred zákonom, než ho konečne dopadli. Väzeniu sa však vyhol. Pred súdom predstieral duševnú chorobu a umiestnený do liečebne z voľnejším režimom. V roku 1970 bol opäť na slobode. Dlho na nej však nevydrží. Zapletia sa do obchodu s drogami a bankových lúpeží. Hrozí mu až 20-ročný trest, napokon však sa za neho prihovorí zopár vplyvných priateľov a on dostane len päť rokov. Po prepustení sa do väzenia už nikdy nevráti. Stane sa úspešným scenáristom, spisovateľom a hercom. Jeho najznámejšou rolou je postava Pána Modrého v Tarantinových Gauneroch.

 

 

Príbeh, ktorý vám tu dnes rozprávam je príbehom muža menom Edward Bunker. Ten v roku 1978 napísal knihu s názvom Straight Time, ktorá sa stala predlohou ku známejšiemu filmu s názvom Na slobode. Tento film, v ktorom Bunkera (či presnejšie Maxa Demba) bravúrne stvárnil Dustin Hoffman, je príbehom prepusteného recidivistu snažiaceho sa opätovne zapadnúť do spoločnosti. Max Dembo je po šiestich rokoch prepustený z väzenia, kde si odpykával trest za ozbrojenú lúpež. Jeho prvé kroky smerujú k probačnému úradníkovi, ktorý mu však, ako recidivistovi, príliš nedôveruje. Dembo si musí nájsť čo najskôr miesto na bývanie a prácu. Svoj nový domov si nájde v jednom zaprášenom moteli a pri hľadaní práce spozná milú personalistku menom Jenny, s ktorom sa mu podarí zblížiť.

 

Dembo, ktorý nepozná nič iné než dráhu zločinu, sa po krátkom čase, kedy sa snaží žiť sporiadaným životom, na túto dráhu vracia. Začína to krádežou v obchode a graduje to lúpežou v klenotníctve, ktorá neskončí tak, ako si naplánoval. Jeho posledné slová znejú: „Chcem sa vrátiť do väzenia."

 


 

Ani film, ani prečítané odborné publikácie a ani diskusia s probačným úradníkom vám nenapovie, čo sa odohráva v mysli recidivistu prepusteného na podmienku. Na jednej strane je spoločnosť, ktorú ako takú možno ani nepozná, na strane druhej túžba sa práve do tejto spoločnosti zaradiť. A od úspechu tohto zaradenia závisí aj budúcnosť tohto muža. Dustin Hoffman bol odstrkovaný tými, ktorí mu mali pomôcť a preto sa vrátil do sveta zločinu, ktorý tak dôverne poznal. Preto sa aj na konci túžil vrátiť do väzenia. Bol to svet, ktorý mu bol blízky, v ktorom vedel žiť. Cítil sa v ňom možno oveľa viac slobodnejší, než na slobode.

 

Edwardovi Bunkerovi sa podarilo to, čo Maxovi Dembovi nie. Neskončiť už opäť vo väzení. Stal sa úspešným autorom i hercom. Objavil sa už v spomínaných Gauneroch, no jeho životné osudy inšpirovali aj Michaela Manna, ktorý v Neľútostnom súboji napísal postavu Nata práve podľa neho. Bunkerovým blízkym priateľom bol herec Danny Trejo, rovnako ako aj šéf mexickej mafie Joe Morgan. Keď ako 71-ročný zomieral, tak s pocitom, že už vie ako chutí sloboda. Neopísateľne.

 

Foto: rankopedia.com, libcom.com

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?