reklama

Ak by Tennessee Williams žil, oslavoval by dnes 103 rokov

Veľký muž, veľký dramatik a znalec ľudskej duše. Jeden z najväčších dramatikov vôbec, Tennessee Williams by sa dnes dožil 103 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Tennessee Williams
Tennessee Williams 

X+Tennessee Williams

Poznámka na úvod: Dnešný blog si dáva za cieľ predstaviť rané roky života Tenneseeho Williamsa, až do jeho odchodu do New Orleans.

26. marca 1911 sa v Columbuse rodí Thomas Lanier Williams III. Rodí do nie príliš harmonického rodinného prostredia. Otec sa živí ako obchodný cestujúci a viac než jeho syn ho zaujíma práca a alkohol. Jeho nevyspytateľné správanie je zdrojom častých konfliktov medzi ním a svojou ženou, Thomasovou matkou.

A aj keď výnimočne nie je na cestách a býva doma, zo svojho syna si pre jeho útlu fyzickú konšteláciu uťahuje. Často Thomasa bije. Jeho matka ho nedokáže ochrániť a radšej hľadá útechu u iných mužov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nebolo to šťastné manželstvo," spomína neskôr Williams.

Williamsova matka je, ako býva často spomínané, „prototypom južanskej krásky", no zároveň je rozmaznaná, trochu hlúpa a nevie svojmu synovi prejaviť dostatok lásky. To sa prejaví o dlhé roky na to, kedy opustený Williams napíše na pohľadnicu „Tennesseemu, z lásky" a vystaví si ju nad krb ako údajný darček od Eugena O´Neilla.

Napriek všetkému, čo sa v týchto rokoch dialo, označuje Williams svoje detstvo za „veselé a šťastné". Pravdepodobne kvôli svojej sestre Rose, s ktorou má veľmi úzky vzťah. Dysfunkčné rodinné prostredie, v ktorom malý Thomas vyrastá, sa neskôr prejaví v jeho literárnych dielach. Matka, ktorú cez všetko to, čo sa udialo, miluje, sa stane predobrazom hlúpej, no vnútorne silnej ženy, Amandy, v jeho slávnej hre Sklenený zverinec. Otca „situuje" do Mačky na horúcej plechovej streche.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veselé a šťastné detstvo, ako o ňom píše Williams, netrvá dlho. Jeho otec je povýšený na lepšiu pozíciu a už nemusí cestovať. Rodina sa natrvalo usadí do St. Louis. Neustále hádky medzi manželmi spôsobujú, že Williams často cestuje. Frustrovaný z nového, nehostinného, prostredia začína písať. Veľakrát píše strašidelné príbehy, ktoré potom hovorí svojmu mladšiemu bratovi. Jeho o dva roky staršia sestra, Rose, ktorú má zo všetkých ľudí snáď najradšej, začína prejavovať prvé symptómy akejsi duševnej nerovnováhy. Nikto však tomu nevenuje veľkú pozornosť.

Williams navštevuje strednú školu v Soldane, ktorú neskôr spomenie aj v hre Sklenený zverinec. V šestnástich rokoch získava tretiu cenu za esej s názvom „Môže byť dobrá žena dobrou spoločníčkou?" a i v ďalších rokoch mu vychádzajú v časopisoch ďalšie krátke eseje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1929 sa Williams rozhodne zapísať na žurnalistiku na univerzitu v Missouri. Je odhodlaný, sebavedomý, vidí samého seba ako spisovateľa. Hodiny ho príliš nudia a tak trávi veľa času namiesto toho písaním. Dúfa, že sa mu podarí si zarobiť nejaké peniaze. V Missouri ho sprevádza ho jeho blízka priateľka menom Hazel Kramerová, s ktorou sa pozná od svojich jedenástich rokov. S Hazel mali medzi sebou zvláštny vzťah, ktorý trval napokon dlhých jedenásť rokov. „Bola to romantická, avšak sexuálne nekonzumovateľná láska," píše o dlhé roky na to jeden kritik, v reakcii na to, že Williams si už v tom čase musel uvedomovať svoju homosexualitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prostredie Missourskej univerzity má na Williamsa priaznivý účinok. Ako aktívny člen miestnej society sa dostáva do školského bratstva, kde ho oslovujú „Tennessee", pre jeho južanský prízvuk. Majú ho však za čudáka.

Mali ho za hanblivého, sociálne neohrabaného a ako samotára, ktorý väčšinu času trávil pri písacom stroji."

Napriek všetkému označuje Williams toto obdobie za „najšťastnejšie roky svojho života". Naučí sa tancovať, hrať golf, jazdiť na koni a vyskúša si dokonca i zápasenie. Spoznáva sa s Haroldom Mitchellom, ktorý ho hodnotí ako „zábavného a plachého". Neuvedomujúc si jeho skutočnú sexuálna orientáciu, Mitchell sa mu snaží neustále dohadzovať nejaké dievčatá. Priateľstvo s Haroldom Williamsa poznačí. V hre Konečná stanica Túžba pomenuje jednu z postáv práve po svojom kamarátovi z internátu.

Williams si nachádza čas i na písanie. V roku 1930 získava čestné uznanie v súťaži za hru Slovo je krása. Z hľadiska neskoršieho vývoja je oveľa zaujímavejšia iná hra, Horúce mlieko v tri hodiny ráno, v ktorej sa už objavujú znaky psychologického realizmu, pre ktorý sa Williams stane neskôr známym. Hlavná postava sa nápadne podobá na neskoršieho Stanleyho Kovalského. Práve túto ranú hru neskôr Williams prepracuváva a vydá ako svoju úplne prvú hru. Nachádza oporu vo svojom vyučujúcom, profesorovi Ramsayovi, ktorý v neho verí, napriek tomu, že iní nie.

Williamsovi však šťastie, ako veľakrát v živote, dlho netrvá. Nevedno, či za tým stál jeho románik s Hazel, či jeho údajne nie príliš dobrý prospech, alebo niečo iné, jeho otec trvá na tom, aby školu opustil. Williams, uvrhnutý do depresie, len nerád po troch rokoch opúšťa priaznivú klímu univerzity a získava miesto v obuvníckej spoločnosti svojho otca, kde strávi dlhé roky. Toto obdobie neskôr označí za „živú smrť".

Aby prežil, rovnako ako v minulosti, sa uzatvára do svojho literárneho sveta. Každý deň po práci trávi čas vo svojej izbe a píše - básne, divadelné hry i jednoduché poviedky. Často celú noc. Vyžiada si to daň v podobe nervového zrútenia. Je poslaný do Memphisu, kde žijú jeho starí rodičia, aby sa tu zotavil. Darí sa mu to, zapája sa do divadelného krúžku a ďalej píše. Niektoré jeho hry sú uvedené miestnym amatérskym divadlom. V tomto čase sa jeho detská láska, Hazel Kramerová, vydá a tým definitívne skončí ich zvláštny vzťah.

Tennessee sa po zotavení vracia do St. Louis. Rok 1936 je zlomovým. Zapíše sa na univerzitu vo Washingtone, kde spoznáva Clarka Millsa McBurneyho. Ten ho zoznamuje s tvorbou básnika Harta Craneho, ktorá Williamsa uchváti. Univerzitu však opätovne nedokončí. Jeho milovanej sestre Rose je diagnostikovaná schizofrénia a rodičia jej po nervovom zrútení dajú spraviť lobotómiu v nádeji, že ju to vylieči. Nevylieči a do konca svojho života zostane zatvorená v ústave. Williams, ako veľakrát predtým, opäť nachádza útočisko v písaní. Konečne sa mu podarí dokončiť školu. Získa titul na Iowskej univerzite v odbore anglický jazyk a literatúra. Intenzívne píše a veľa jeho hier je uvedených v miestnom školskom divadle.

Keď má 28 rokov odchádza z domu smerujúc do New Orleans. Už nie je Thomas. Už je Tennessee. Práve New Orleans sa stalo aj miestom, kde sa odohrávala jeho najslávnejšia, hra, Konečná stanica túžba. Práve New Orleans stojí na začiatku jeho veľkej cesty, na konci ktorej bude celosvetové uznanie.

Poznámka na záver: O Tenneseem Williamsovi by sa dalo toho napísať oveľa viac. Práve však detstvo i mladosť sa výrazne podpísali na jeho neskoršej tvorbe. Bol tým typom autora, ktorý často projektoval svoje zážitky z tohto obdobia do svojich hier. Veľa postáv, napríklad Blanche DuBois v Konečnej stanici túžba, je inšpirovaných ľuďmi, ktorých spoznal, stretol či mal rád (ako Rose, ktorá je protypom Blanche). Zároveň však bojoval so svojimi vlastnými démonmi, ktorí boli neraz silnejší než on. Užíval drogy, alkohol, aby neraz zabudol. Na neho sa však nezabudne. Ovplyvnil množstvo súčasných dramatikov. Marlon Brando, ktorý stvárnil Stanleyho Kowalského vo filmovom spracovaní jeho Konečnej stranice túžba, uviedol, že bol ako Tennessee. Kto vie, ako by to dnes bolo, keby žil. Keby si našiel na torte 103 sviečok. Keby videl, koľko veľkých divadelných hier vzniklo práve vďaka nemu a odkazu, ktorý tu zanechal. To už sa však nedozvieme.

Foto: full-stop.net, paperblanks.com, notable-quotes.com

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu