reklama

Ako sa rodila Murgerova Bohéma

Príbeh Pucciniho opery Bohéma začína u Henriho Murgera, ktorého románom sa taliansky skladateľ inšpiroval. Murgerov život bol dlhý čas životom v smútku, v chudobe, v osamení. Francúz veľmi túžil byť spisovateľom, nevedel však, o č

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok 

X+Ilustračný obrázok

Okolo roku 1840 zažíval francúzsky knižný a novinový trh veľkého rozmachu. Veľké denníky ako La Presse, La Siécle sa opájali krásou Honoré de Balzaca a Eugéne Sue.

V tom čase ešte Henriho Murgera nikto nepoznal. Vo dne v noci písal básne, ktoré však rovno ukladal do šuflíka alebo spálil, aby sa zahrial. Frustrovaný Murger, ktorý túžil preraziť vo svete umenia rozmýšľal ako ďalej. Samovražda? Armáda? Manželstvo? Ani jedno, našťastie nie.

Keďže Murger vedel, že vo veľkých „balzacovských" novinách nemá miesto, zameral sa na tie menšie. Prispieval do detských časopisov, rôznych malých „podradných" novín, ktoré mali obmedzený rozpočet a čítalo ich len veľmi málo ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo ľahké maľovať Bohémiu vo svetlých farbách, ale existencia v nej bude vždy len smutná a žalostná," napísal raz.

Murger trávil veľa času v podkrovnom byte na okraji Paríža. Spánok zaháňal kávou. Keď bol hladný a nemal čo jesť, pomocou ópia ho zahnal spánkom. Zúfalo hľadal nejaký vonkajší podnet, ktorý by ho inšpiroval k napísaniu veľkého diela. Písal básne, krátke novely a dokonca experimentoval aj s historickým románom. V roku 1841 mu zomrela matka. V roku 1842 sa rozkmotril s otcom, keď odmietol prácu, ktorú mu zariadil.

Nechodím do divadla, nechodím tancovať. Nemám milenky a žijem strohý život pustovníka, mám len svojich priateľov. Je len jediná dobrá a krásna vec, ktorá mi zostala v živote a to je moje umenie."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho nezdravý životný štýl mu spôsobil zdravotné problémy a v rokoch 1843 a 1844 bol veľakrát hospitalizovaný v nemocnici. V týchto rokoch však nastal kľúčový zlom v Murgerovom živote. Spoznal dvoch veľkých literátov, ktorí ho neskôr veľmi ovplyvnili - najprv Champfleuryho (Jules Fleury) a potom aj Charlesa Baudelaira. Práve Champfleury ho inšpiroval k názvu „Bohéma". Spoločne s Baudelairom spoznal v novom „bohémskom" krúžku umelcov aj ďalší ľudí, ktorí sa neskôr stali predobrazmi jeho hrdinov v Scénach zo života Bohémy. Alexandra Schanneho, Charlesa Barbaru, Jeana Wallona či Marca Trapadouxa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skupina sa často stretávala v Café Momus, blízko kostola v centre Paríža. Táto kaviareň bola miestom, kde sa stretávali parížski intelektuáli a zároveň aj miestom, kde Murger spoznal budúce Mimi a Musettu. Jeho životná situácia sa však nijako nelepšila. Stále nemal čo do úst, v zime mrzol vo svojom byte a tých pár frankov, čo si zarobil príležitostným písaním, sa rýchlo vytratili.

Bol bledý a zničený ... Na nič sa však nešťažoval, okrem toho, že musel písať pre módny časopis," spomínal na neho neskôr jeho editor.

Začiatkom roku 1845 sa Murger dal dohromady s Arsénom Houssayom, editorom populárneho francúzskeho časopisu L´Artiste, ktorý súhlasil, že vydá pár jeho príbehov zo života Bohémy v časopise Corsaire-Satan. Prvý sa tu objavil v marci toho istého roku. Za viac než rok pribudli ďalšie tri. Vo štvrtom už svoje príspevky označil slovom „Scény z Bohémy."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek faktu, že sa mal o niečo lepšie než predtým, stále ho ťažili vnútorné pochybnosti o tom, či je práca spisovateľa tým vhodným povolaním pre neho. Napísal teda Victorovi Hugovi, v ktorom ho prosil, aby mu zaistil miesto v rámci štátnej správy. Túžil po stálom príjme.

...Chudoba je dobrý učiteľ a naučila ma veľké veci. Už ma nemá čo naučiť a je pre mňa bezvýznamná. Musíme sa jeden od druhého oddeliť."

Nevieme, či mu Hugo odpovedal, ale každopádne Murger miesto v štátnej správe nedostal. Jeho príbehy zo života Bohémy uverejňované v časopise nepredstavovali prienik medzi literárnu elitu. V roku 1849 sa mu však podarilo uviesť Scény z Bohémy na divadelných doskách a už samotná premiéra pritiahla do hľadiska osobnosti spoločenského, kultúrneho i politického života. Victor Hugo mu zaslal po premiére gratulačný dopis.

Situáciu využil aj podnikavý vydavateľ Michél Levy, ktorý mu dal 500 libier za práva na knihu. Po tom, čo bola kniha o dva roky na to vydaná, z nej Lévy získal 25.000. Z Murgera sa stal rázom niekto. Presťahoval sa do pekného domu v centre Paríža a v nasledujúcich rokoch získal aj ocenenie od cisára Napoleona za svoje bohémske dielo. Zomrel v roku 1861, desať rokov po knižnom vydaní svojich Scén zo života Bohémy.

..bolo to prvýkrát v mojom živote, čo som sedel vedľa ženy, ktorá dobra voňala," napísal raz v reakcii na to, keď mu jedna žena ponúkla odvoz domov. To asi najlepšie dokladá to, aký ťažký bol život Henryho Murgera.

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu