Prvý kontakt hovorí veľa o nás samých, ako aj o žánri

Autor: Boris Cíferský | 18.11.2016 o 18:00 | Karma článku: 1,64 | Prečítané:  592x

Čo má spoločné Prvý kontakt Denisa Villeneuvea a s o dva roky starším Interstellarom Christophera Nolana? 

Mám pocit, že posledné bezmála polstoročie sa režiséri naprieč rôznymi krajinami snažia o to nakrútiť film, ktorý by sa svojou hĺbkou a myšlienkovým posolstvom vyrovnal Tarkovskému Solarisu či Kubrickovému 2001: Vesmírna odysea. Pred dvomi rokmi sa k tomu azda najlepšie priblížil Christoper Nolan so svojim Interstellarom, no i on zostal pokorený. V boxerskej terminológii, prehral po technickom knockoute v ôsmom z dvanástich vypísaných kôl.

Interstellaru kritici oprávnene vyčítajú jeho (a myslím, že toto je ten najlepší výraz) mainstreamovosť. Teda fakt, že sa v niektorých miestach až príliš naivne a okato prispôsobuje konvenciám a očakávaniam väčšinového diváka. Interstellar preberá z teórii Kipa Thorna len to, čo sa mu hodí a zvyšok, samozrejme pôsobivo, dotvára prostredníctvom dobre zvolených motívov a funkcii. A tak motív rodiny akcentuje v príbehu oveľa viac, než by bolo možno nutné.

Zrovnávať Nolanov Interstellar a Tarkovského Solaris je ťažké, už len pre to, že od druhého z filmov nechcel jeho režisér, aby sme ho vnímali v rámci science-fiction žánru. Jeho ambícia však zostala nenaplnená, čo nepriamo potvrdzuje aj remake Stevena Soderbergha z roku 2002. Pokiaľ nič iné, tak Nolanov Interstellar naplno odkryl fakt, že vytvoriť nový „kultový“ film v žánru science-fiction bude oveľa ťažšie, než sa dovtedy myslelo. Príčinou toho sú i peniaze.

Z filmu sa stal obrovský biznis. I pre to musia režiséri rozprávať takou filmovou rečou, aby jej porozumeli väčšinoví diváci. Konvenčné „čítanie“ filmu je to moderné, kým to, ktoré priniesol Tarkovskij, Kubrick a ďalší je dnes už považované za to archaické. Namiesto originálnych a hodnotných titulov vznikajú „sériové“ produkty, ktoré sú si zrkadlovito podobné. Filmovým štúdiám a investorom zarobia peniaze, divákov krátkodobo potešia, no z dlhodobého hľadiska neprinesú nič nové.

Počet režisérov, ktorí môžu naplno a bez obmedzení realizovať svoje autorské vízie spôsobom, ako oni sami uznajú za vhodné, klesá. Dnes žiadny režisér nestrávi dva roky v strižni ako Terrence Malick pri Strome života. Na niečo ako je premyslená kompozícia záberu či rozumová montáž nie je ani príliš čas. Všetko musí byť zrozumiteľné, čitateľné, jasné a pokiaľ možno ešte aj zábavné. Sme v zajatí mainstreamu. Nie, to nie je ani kritika, ani konštatovanie o smutnom fakte, to je realita. 

K zástupu tvorcov, ktorí sa snažia vymaniť z mainstreamu, sa radí aj 49-ročný kanadský režisér Denis Villeneuve. Ten už mysterióznom Enemy z roku 2013 naznačil svoje ambície neponúkať len produkt sériového filmového konzumu, ale niečo s pridanou hodnotou v podobe originality. Jeho posledný film Prvý kontakt, ktorý práve teraz ide v slovenských kinách, (ne)právom nadobudol status jedného z najlepších science-fiction v posledných rokoch.

Tento status je zároveň poklonou i triezvym obrazom stavu žánru. Prvý kontakt je výborný film a nepochybne jeden z najlepších reprezentantov svojho žánru za posledné desaťročie, ale srdce prísneho diváka si zrejme nezíska. Villeneuveov film lavíruje medzi dvomi stranami podobne ako Nolanov Interstellar. Na jednej strane je autorská vízia a snaha nakrútiť inteligentné science-fiction a na strane druhej mainstream, ktorému sa musí prispôsobovať.

Azda najlepšie tento moment v Prvom kontakte dokumentuje scéna s vojakmi jednajúcimi na vlastnú päsť (mám pocit, že táto časť v literárnej predlohe ani nebola). Villeneuve až príliš prísne pracuje s veličinami ako kladný a záporný hrdina. Nenecháva ako Terrence Malick v Strome života či v Novom svete či ako Nolan v Interstellare (v osobe Profesora Branda v podaní Michaela Caina) rozhodnutie o postave na divákovi. Popiera to, že v každom z nás je to dobré i to zlé. 

Slabinou jeho filmu je i to, že na niektorých miestach je Villeneuve až príliš doslovný a neumožňuje doplnenie pomyselnej tajničky na rozume diváka. Práve tieto drobné nedostatky uberajú filmu kanadského režiséra na pôsobivosti. Naopak, sústredený herecký prejav Amy Adams i kamera málo známeho Bradforda Younga (tak trochu amerického „Chiva“ Lubezkého) film kvalitatívne povyšujú a zrejme neujdú bez ocenení v rámci rôznych súťaží.

Vidieť Prvý kontakt je pre filmového fanúšika povinnosťou, ale absolútna extáza sa opäť nedostavila. Aspoň zatiaľ nie. Ale pri niektorých filmoch jedna projekcia nestačí. Prvý kontakt si zaslúži i dva divácke kontakty. Aby sa prvoplánovitosť odlíšila od premysleného zámeru. 

Foto: ITAFILM

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?