Boli pre ňu liekom na všetko. Audrey Hepburn sa cigariet nevedela vzdať

Autor: Boris Cíferský | 21.3.2017 o 8:00 | Karma článku: 10,51 | Prečítané:  7243x

Audrey Hepburn spropagovala fajčenie lepšie, než by to dokázala akákoľvek reklamná agentúra. A to ona sama priamo častokrát nič nepropagovala. 

Keď sa Sharon Stone raz opýtali na jej názor na fajčenie, povedala: „Zlé veci by ste nemali preháňať, ale je dobré si z času na čas dať pohárik. Je dobré si dať steak a zafajčiť si.“ Herečka fajčenie propagovala nielen verejne, ale aj na plátne. K obrazu jej femme fatale v provokatívnom Základnom inštinkte prislúchala cigareta v ruke. Bolo to ako echo starých čias. Najlepšia a zároveň tá najhoršia reklama. 

Ešte v počiatkoch druhej polovice dvadsiateho storočia sa na ľudí z plágatov, fotografii a reklám pozerali a tajomne usmievali Humprey Bogart, Marlene Dietrich, James Dean či Greta Garbo a mali pri tom cigaretu v ruke. Filmový alebo seriálový detektív by nevyriešil prípad, ak by si predtým nezapálil. Fajčili aj hlásatelia popri čítaní správ. Populárnym vianočným darčekom v tomto období boli popolníky a zapaľovače.

Až po roku 1960 začal počet fajčiarov pozvoľna klesať. Zapríčinila to séria článkov vydaných európskymi a americkými vedcami v uplynulých rokoch, ktorá potvrdila, že z fajčenie sa podieľa na vzniku rakoviny pľúc. Nebol to pritom žiadny nový objav. Tušilo sa to už minimálne dvadsať rokov. Akurát to nezískalo tak veľkú mediálnu pozornosť, ako tomu bolo v druhej polovici päťdesiatych rokov. 

Raňajky u Tiffanyho

Stačil však jediný film a trend sa trochu zmenil. Kým počet fajčiarov na začiatku šesťdesiatych rokov medzi mužmi klesal, medzi ženami to bolo opačne. Zapríčinili to Raňajky u Tiffanyho s Audrey Hepburn. Všetci chceli byť a vyzerať tak štýlovo a výnimočne ako Holly Golightly so svojim neforemne veľkým cigaretovým držiakom a s čiernymi šatami zvláštneho strihu. 

Audrey cigarety prenasledovali už od počiatkov jej hereckej kariéry. V zabudnutých Zlatých vežiach predávala Alecovi Guinnesovi cigarety. Vo filme, v ktorom mala jedinú repliku, si ju nikto príliš nevšimol. O desať rokov na to ju poznala celá Amerika a množstvo dievčat a žien chceli byť ako ona. Nech to stálo čokoľvek.

„Sloboda chutí ako anglické cigarety,“ povedala pri jednej príležitosti Hepburn. Tá prostredníctvom cigariet prekonávala nervozitu. Predtým ako išla na kasting, povzbudila sa ňou. Nebyť cigariet, nikdy by nedokončila Raňajky u Tiffanyho, kde musela predstierať, že je extrovert, napriek tomu, že bola veľkým introvertom. Slávnu scénu u Tiffanyho museli točiť desaťkrát. A pred každým pokusom herečka vyfajčila jednu až dve cigarety.

Nie viac než šesť cigariet

Jej zlozvyk bol pre ňu liekom. Na všetko. Keď nemohla otehotnieť, zaháňala cigaretami smútok. Keď jej našlo nakrúcanie, siahla po cigarete. Fajčiť začala dávno predtým, než sa stala herečkou. Prvú cigaretu mala v pätnástich. Jej matka jej vo fajčení nebránila. Nebola sama, kto veril, že fajčenie prospieva krásnej pleti. Ale len v prípade, že nebude fajčiť viac ako šesť cigariet denne.

To Audrey nedodržala. Už ako veľmi mladá fajčila krabičku denne, niekedy aj dve. Keď mala náročné dni, padli jej za obeť aj tri krabičky. Keď mala dvadsaťštyri rokov, jej telo jej vyslalo prvú varovnú správu. Dostala astmu. Vinila za to svoje problémy v osobnom živote. Slabú stravu. Nevyzerala dobre. Bola pochudnutá a bledá. 

„Som z Josého úplne mimo. Úprimne si myslím, že ak by požiadal o to, aby som prestala fajčiť, urobila by som to.“ Audrey Hepburnová nemala ako Holly v Raňajkách u Tiffanyho svojho Josého, ktorý by ju prinútil prestať s fajčením. Podobne ako Holly i ona využívala populárny cigaretový držiak, ktorý sa práve vďaka filmu vrátil na výslnie popularity. 

Módna ikona

Audrey Hepburn určovala módne trendy. Keď ju štúdio na plagáte k filmu Funny Face oblieklo do (ako sa im začalo hovoriť) „cigaretových nohavíc“ ležérneho strihu, museli ich mať všetky ženy. Hovorí sa, že nikto nikdy nespopularizoval obyčajné nohavice viac, ako práve Hepburn. Tej sa podarilo to, čo naposledy dokázala Marlene Dietrich pred tridsiatimi rokmi, keď ukázala, že i ženy môžu nosiť oblečenie pre mužov. 

Hepburn rozhodovala o tom, čo je „in“ a teda aj to, čo sa bude predávať. Keď ju teda vyfotografovali so známou značkou cigariet, jej výrobcom stúpli tržby. A nemuseli pritom zaplatiť za reklamu ani len cent. Hepburn bola Bogartom v sukni. Podobne ako „Bogie“ i ona spopularizovala fajčenie u svojho pohlavia jednoducho tým, že ukázala, že ženy môžu byť krásne a zároveň fajčiť. 

„Jediná zlá vec, ktorú o Audrey môžem povedať bola tá, že fajčila,“ povedal o nej dizajnér a jej priateľ Jeffrey Banks. I ten bol svedkom toho, ako sa herečka rokmi menila. Ako jej zuby žltli a ako sa u nej vyvinula anémia. Ako sa rapídne zmenila v tvári. I toho, ako ju napokon zabila rakovina žalúdka, ktorá mohla byť následkom práve jej dlhodobého a tuhého fajčenia. 

Jediný kaz na dokonalom diamante

Audrey Hepburn, na rozdiel od svojich hereckých kolegov, nikdy svoje fajčenie nedávala na obdiv. Až na výnimky ho priamo nepropagovala. Hovorila si, prečo núkať ľuďom niečo, o čom sa vie, že je to škodlivé. Ako každý fajčiar, i ona sa snažila prestať. Niekoľkokrát a vždy neúspešne. Vždy pred spaním sa išla prejsť okolo svojho domu a popritom vyfajčila niekoľko cigariet. 

Odporcovia fajčenia šarmantnej herečke nevyčítajú ani tak to, že fajčenie nepriamo a skryto propagovala, ale skôr to, že od neho nikdy neodradzovala napriek tomu, že vedela o jeho škodlivosti. Pre mnohých jej obdivovateľov to bol jediný kaz na inak skoro dokonalom diamante menom Audrey Hepburn. Možno však len nechcela byť neúprimná. Sama totiž nikdy neľutovala, že niekedy fajčila. Ako by potom uverili jej rade?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.


Už ste čítali?