Ako sa Louis de Funès už nestihol stratiť v Bermudskom trojuholníku

Autor: Boris Cíferský | 22.6.2017 o 14:35 | (upravené 6.10.2017 o 12:34) Karma článku: 9,02 | Prečítané:  3243x

Louis de Funès mal spolu so svojimi kolegami zo žandárskej stanice v Saint Tropez odhaľovať záhadu Bermudského trojuholníka. 

Až do polovice päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žáner komédie vo francúzskom filme prakticky neexistoval. Život mu vdýchol jeden z najmenej pravdepodobných ľudí – ani nie meter sedemdesiat vysoký umelec, jazzový klavirista, no aj účtovník či kožušník, ktorý sa dvadsať rokov pretĺkal malými úlohami vo filmoch, ktoré dnes poznajú azda len jeho najväčší fanúšikovia. Volal sa Louis de Funès.

Jednou z jeho prvých veľkých a zároveň aj bohužiaľ posledných filmových úloh bola postava žandára Ludovica Cruchota v dnes už toľko slávnej „žandárskej“ sérii. Funès získal hlavnú úlohu v prvom filme Žandár zo Saint Tropez až na príhovor svojho kamaráta a zároveň režiséra Jeana Giraulta a až po tom, čo ponuky odmietli dve veľké hviezdy vtedajšieho francúzskeho filmu -  Darry Cowl a Francis Blanche. 

Triumfálny úspech, ktorý dosiahol prvý film prispel k tomu, že počas dvadsiatich rokov vzniklo ďalších päť pokračovaní. Po nečakane veľkom úspechu Žandára a mimozemšťanov stála pred tvorivým tímom okolo režiséra Giraulta dilema, ako ďalej. Piate pokračovanie mohlo niesť názvy ako Žandár a Pomsta mimozemšťanov, Žandár na obežnej dráhe alebo Žandár vo Waterloo. 

Napokon však namiesto exotického námetu siahli po niečom konzervatívnom a vznikla z toho azda najmenej úspešná časť pod názvom Žandár a žandárky. Nepomohlo ani to, že do úloh žandáriek boli angažované dve herečky z Bondovky Moonraker Catherine Serra a Nicaise Jean-Louis. Sám Funès hovoril, že ho museli k účasti v tomto filme veľmi presviedčať.

Smrť režiséra Jeana Giraulta na tuberkulózu počas natáčania filmu mala dať definitívnu bodku za jednou z najúspešnejších filmových sérii vo francúzskej histórii. Fantastický alebo priam až science-fiction námet sa však stále vznášal nad hlavami scenáristov. Kým Jacques Vilfrid, scenárista prvých šiestich filmov neúnavne pracoval na Žandárovi vo Waterloo, Jean Halain v tichosti na Žandárovi v Bermudskom trojuholníku

Jean Halain síce dovtedy na žiadnom z filmov o Žandároch nijako neparticipoval, no bol blízkym kamarátom Funèsa a pomohol mu zrealizovať jeden z jeho najväčších snov – zadaptovať na veľké plátno Moliérovho Lakomca. Spolupracovali na tucte filmov a bol to v tom čase už zrejme len sám Funès, ktorý by starnúceho 60-ročného scenáristu dokázal presvedčiť na krátky návrat z jeho profesného dôchodku. 

Žandár v Bermudskom trojuholníku mal byť o tom, ako sa skupina Žandárov okolo Cruchota stratí v Bermudskom trojuholníku. Riešilo sa to, či film nadviaže na Žandárov a mimozemšťanov a hrdinovia doň vletia v mimozemskej lodi alebo sa doň dostanú po vode na lodi. Funès, napriek problémom so srdcom a nespokojnosti s poslednou časťou, bol naklonený k účasti, rovnako ako aj Michel Galabru (Gerber).

Práce na scenári postupne napredovali a plánovalo sa, že natáčanie začne niekedy v roku 1983 s tým, že film by mal premiéru o rok na to. Na obed 27. januára 1983 však Funèsa postihol srdcový infarkt, ktorému podľahol. „Fufu“, ako ho prezývali kamaráti a blízki, sa tak v Bermudskom trojuholníku už nestihol stratiť. A jeho záhada tak zostala nerozlúštená. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.


Už ste čítali?