Na Nvotovej Špinu tak ľahko nezabudnete. Poukazuje na nefunkčnosť systému ochrany obetí

Autor: Boris Cíferský | 23.6.2017 o 8:55 | (upravené 23.6.2017 o 9:16) Karma článku: 10,40 | Prečítané:  9013x

Do slovenských kín prichádza nový film. Celovečerný hraný debut 29-ročnej režisérky Terezy Nvotovej pod názvom Špina

Sú témy, o ktorých neradi rozprávame. A hoci by sme aj možno chceli, nevieme ako. Údajne každá piata žena sa počas svojho života stane obeťou znásilnenia. Je to natoľko háklivá téma, že sa jej vyhýbajú aj filmári a každoročne o tom vznikne celosvetovo okolo päť filmov. Sám som za svoj život videl bezmála 5.900 filmov, no azda len dva sa pokúšali zobraziť vnútorný svet ženy, či presnejšie dievčaťa, vyrovnávajúce sa s traumou znásilnenia.

V roku 2004 natočila Jessica Sharzer výbornú psychologickú drámu Speak v hlavnej úlohe so vtedy ešte len začínajúcou a málo známou Kristen Stewart. O trinásť rokov na to sa Tereza Nvotová pokúsila stvárniť náročnú tému vo filme Špina. Do hlavnej úlohy si vybrala absolventku bratislavskej VŠMU, herečku, speváčku a najnovšie aj moderátorku Dominiku Morávkovú (za slobodna Zeleníkovú). 

Film sa podarilo „pretlačiť“ aj do našich najväčších kín a do jedného z nich som vo štvrtok podvečer zavítal. Menšia sála sa podarila naplniť približne z polovice a to predovšetkým mladými ľuďmi vo veku od pätnásť do dvadsať rokov. Zdá sa teda, že Špina má napriek svojej ťaživej téme potenciál opäť raz prilákať do kín ľudí na slovenský film, čo je v súčasnosti stále tak trochu malý zázrak. A tiež, osloviť mladých.

Nvotovej Špina je syrovým a v niektorých momentoch aj dosť surovým portrétom obete znásilnenia. Lena sa po traumatickej skúsenosti a suicidálnom pokuse ocitne na psychiatrii, kde je zisťuje, že na obete znásilnenia sa nenazerá ako na obete, ale ako na vinníkov. Zlyháva všetko – od systému, ktorý by mal obetiam pomáhať, až po rodičov, ktorí si viac všímajú hendikepovaného brata. 

Režisérka mala pri obsadzovaní úloh šťastnú ruku. Dominika Morávková dokáže výrazovo obsiahnuť široké spektrum emócii – od radosti, cez hnev až po bolesť a časté detaily na jej tvár nám teda dokážu presne prezradiť to, čo v danej chvíli cíti a to aj bez potreby akéhokoľvek dodatočného dialógu, monológu alebo voice-overu. Dobre napísané boli aj vedľajšie postavy, z ktorých sa mi najviac pozdávala dvojica Monika Potokárová a Juliana Oľhová.

Kamera Mareka Dvořáka, absolventa FAMU, dodáva filmu potrebnú autenticitu a syrovosť. Dvořák, ktorý svoju bakalársku prácu venoval Terrencovi Malickovi, podobne ako veľký americký režisér, často využíva detail. Statická kamera evokujúca bezmocnosť sníma znásilnenie i terapiu elektrošokmi, naopak citlivú dištanciu si uchováva v ťažkej scéne násilného odvádzania na psychiatrické oddelenie. Tmavé farby, zábery na mreže a „špinavú“ oblohu umocňujú všadeprítomnú beznádej.

Najväčšou slabinou Špiny je scenár začínajúcej Barbory Námerovej. Príbeh, v podobe aký je prezentovaný, nepôsobí vierohodne. Sexuálny agresor a inteligentný sociopat vykonáva akt znásilnenia v čase, kedy doslova vo vedľajšej izbe sa nachádzajú ďalšie osoby. Prerod nevlastného brata hlavnej hrdinky z necitlivého jednotlivca „liečiaceho“ sa z vlastných tráum na ochranárskeho brata nepôsobí príliš presvedčivo. 

Niektoré dialógy, predovšetkým z úvodu filmu, pôsobia lacno a umelo. Vyzerajú síce pekne na papieri, no horšie znejú v skutočnosti. Tým, že sa film takmer výlučne sústredí na hlavnú hrdinku, zamlčuje niektoré dôležité odpovede a nespracúva niektoré motívy. Ku trestu vinníka, ktorý by mal katarzný účinok na diváka a obnovil by vieru hrdinky i divákov v systém žiaľ nedochádza. 

Napriek všetkým nedostatkom sa Tereze Nvotovej podarilo natočiť pôsobivý debutový film. Z ťažkej témy vznikol film, ktorý má ambíciu rozprúdiť diskusiu o obetiach znásilnenia. Špina nie je filmom, na ktorý si deň po projekcii nespomeniete, zostane vo vás ako trauma, ktorú si odnáša hlavná hrdinka. I to zaručuje, že Nvotovej debut nezapadne prachom. Teším sa na režisérkin ďalší film.

Hodnotenie: 70%

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.


Už ste čítali?