Dunkirk nemá hrdinov, ale len preživších

Autor: Boris Cíferský | 21.7.2017 o 20:19 | (upravené 21.7.2017 o 20:26) Karma článku: 10,45 | Prečítané:  4406x

Dunkirk Christophera Nolana je jeden z najlepších filmov roka, jeden z najlepších vojnových filmov všetkých čias a jeden z najoriginálnejších filmov posledného desaťročia.

V budúcom roku uplynie dvadsať rokov odvtedy, čo Christopher Nolan uviedol strednometrážny čiernobiely film pod názvom Following. Natočil ho v polo-profesionálnych podmienkach za $6.000 a niektoré obrazy sa dokonca natáčali v dome jeho rodičov. Nolan však už týmto raným filmom ukázal, že v ňom drieme obrovský talent. 

Dnes sa rodákovi z Londýna klaňajú komiksoví fanúšikovia za to, že sa mu podarila po Schumacherovom nepodarku vzkriesiť značka menom Batman. Nolan režíroval aj jeden z najlepších science-fiction snímkov histórie, Interstellar. A najnovšie sa pokúsil i o príspevok do žánru vojnovej drámy. Teda žánru, ktorý sa v posledných rokoch nachádza skôr na periférii záujmu režisérov. 

Je to spôsobené zmeneným diváckym vkusom, veľkými nárokmi na rozpočet (Dunkirk stál $150 miliónov, len o $15 miliónov menej než Interstellar) a aj samotnou náročnosťou, ktoré filmy tohto žánru prinášajú, kedy je niekedy veľmi jednoduché skĺznuť do umelého pátosu a nechcenej paródie. Taký však Nolanov Dunkirk nie je. Treba dodať jedno, našťastie.

Najsilnejšou stránkou Dunkirku je to, že to nie je typická vojnová dráma. Nolan pre rozprávanie príbehu nevyužil klasickú, ale netradičnú nelineárnu („skladačkovitú“) štruktúru, čo v tomto žánri využil naposledy asi Clint Eastwood v Zástave našich otcov pred viac než desiatimi rokmi. Ešte väčším prekvapením je, že film ako taký nemá hrdinov v klasickom zmysle slova.

Sám Nolan v jednom rozhovore naznačil, že hrdinami jeho príbehov nie sú ľudia, ale akési elementy života – voda, vzduch a zem. Tie predstavujú šachovnicu, na ktorej postavy rozohrávajú svoju najväčšiu osudovú partiu života. V rámci nej neexistujú žiadni víťazi. Nie sú hrdinovia ako v Gibsonovom Hacksaw Ridge. Ako konštatuje jedna postava, sú len preživší. A tí sa ako víťazi necítia.

Nolanove postavy sú skôr archetypy vojakov, než „živé“ postavy. Máme tu nejakého francúzskeho vojaka, skupinu Vrchárov, letcov, o ktorých v tom lepšom prípade vieme akurát to, ako sa volajú. Nevieme o nich či sú ženatí, koľko majú detí alebo čo si o vojne myslia. Postavy nefilozofujú o vojne ako v Malickovej Tenkej červenej línii a ani nenosia v kokpite lietadiel fotografie svojich detí či partneriek.

Nepoznáme to, čo sa dialo ani to, čo sa bude diať (hoci to vieme), vidíme len to, čo sa odohráva práve tu a práve teraz a to skrz pohľad niektorých archetypálnych postáv, ktoré spája výlučne samotný Dunkirk. Niektorí sa z neho snažia utiecť (bezmenná postava Cilliana Murphyho), iní sa sem dostať, ďalší ho chcú dobyť a iní zachrániť (výborný Kenneth Branagh).

Kvality Dunkirku netkvejú len v jeho rozprávačskej štruktúre a v nápaditom na monológy i dialógy pomerne ochudobnenom scenári, ale aj vo výbornej kamere Hoyta Van Hoytema. Švajčiarsky režisér, ktorý si v brandži spravil dobré meno Interstellarom, prostredníctvom kamery vyvoláva priam až klaustrofobické pocity. Na jednej strane rozsiahla pláž, na strane druhej kafkovská neschopnosť sa z nej dostať. 

Všadeprítomné nemecké Luftwaffe a u-booty križujúce more sťažujú evakuáciu a postavy ako figúrky na šachovnici unikajúce pred nástrahami sa vracajú na miesto, kde to začalo, na pláž, kde sú terčom lietadiel. A všetko začína nanovo. Atmosféru beznádeje, ktorú len občas naruší záblesk nádeje výborne podtrhuje hudba Hansa Zimmera evokujúca hudbu z Tarrovho Turínskeho koňa.  

Dunkirk je jeden z najlepších filmov roka, jeden z najlepších vojnových filmov všetkých čias a jeden z najoriginálnejších filmov posledného desaťročia. Jeho originalita samozrejme netkvie v námete, ale v spôsobe jeho spracovania. Nolan ide proti očakávaniam mainstreamu a prináša atypický, no výborný film o zopár anonymných hrdinoch, ktorí nevyhrali vojnu, ale mali to šťastie, že prežili.

Azda doposiaľ nikdy nemal Christopher Nolan bližšie k Oscaru, než má po Dunkirku. A je mu naklonená aj história, keď si cenu pre najlepšieho režiséra za posledných dvadsať rokov už trikrát odniesli režiséri vojnových filmov. Bude Christopher Nolan štvrtý? Odpoveď prinesie čas. Každopádne, jeden z očakávaných filmových vrcholov tohto kalendárneho roka máme za sebou. A bol to skutočne vrchol.  

Hodnotenie: 85%

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.


Už ste čítali?