reklama

Stať sa guvernantkou ako Jana Eyrová bolo náročné, vyžadovalo to kontakty i šikovnosť

Guvernantky najčastejšie čítali noviny a odpovedali na inzeráty, ktoré v nich našli. Prácu im to však nemuselo zaistiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Napriek tomu, že práca guvernantky v časoch, kedy sa odohrával román Jana Eyrová od Charlotty Brontëovej nepatrila medzi tie najpopulárnejšie, stať sa guvernantkou vyžadovalo od mladých dievčat a žien častokrát dávku trpezlivosti a občas aj vynaliezavosti. 

Predovšetkým v tých lepšie situovaných rodinách bolo nepredstaviteľné, aby sa guvernantka uchádzala o prácu priamo a to napríklad tak, že by zaklopala na dvere domu so svojim „životopisom“ v ruke. Všetko prebiehalo sprostredkovane. 

Mnohé rodiny si dávali do novín inzeráty, kde veľmi presne opísali nároky na novú guvernantku. Tie, ktoré si to po finančnej stránke mohli dovoliť, nechávali hľadanie novej guvernantky na pracovné agentúry. Pre veľa rodín bola táto možnosť najlepšia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Agentúry im nielenže našli novú vychovávateľku takpovediac na mieru. no predovšetkým sa postarali aj o kontrolu ich referencii. Pre mnohé rodiny bolo nočnou morou predstava priviesť do domu ženu-kriminálníčku, ktorá ich v lepšom prípade len okradne. 

Maľba guvernantky z roku 1851
Maľba guvernantky z roku 1851 (zdroj: wikipedia.org)

V najťažšej situácii na pracovnom trhu viktoriánskeho Anglicka sa ocitali predovšetkým chudobné, mladé a neskúsené guvernantky. Tie boli odkázané na seba-propagáciu, ktorá však nezriedka bola kontra-produktívna, keďže pre mnohé rodiny bola považovaná za vulgárnu.

Takéto mladé dievčatá v snahe upútať záujemcov o svoje služby nechávali inzeráty na stenách na miestach, kde sa pohybovalo veľa ľudí, ako boli napríklad vlakové stanice, knižnice, prípadne verejné parky. Častokrát to však bola slepá ulička.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tie, ktoré si to mohli dovoliť, posielali samé inzeráty do novín, v ktorých ponúkali svoje služby. Azda by sme v tomto období nenašli „klasické“ noviny, ktoré by každý deň nechrlili nové a nové inzeráty a samozrejme na nich aj finančne profitovali.

Avšak lepšou voľbou pre mladé dievčatá než klasické noviny, bolo inzerovanie v novinách a časopisoch, ktoré boli späté s cirkvou. Nielenže sa takto predstavili, ale i tým prípadným záujemcom demonštrovali svoju morálnu bezúhonnosť a etickú čistotu.

(Ako možno čitatelia Brontëovej románu vedia, tak i Jana Eyrová si dala inzerát do novín, konkrétne do ne-cirkevných novín, prostredníctvom ktorého sa neskôr dostala na Thornfield, v ktorom spoznala pána Rochestera). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tým najsilnejším tromfom v rukách guvernantky však boli bezpochyby kontakty. Niektoré rodiny z obáv, aby do domu nevpustili neželaného návštevníka, uprednostňovali len také vychovávateľky, ktoré sa dokázali preukázať referenciami z rodín, ktoré oni sami osobne poznali.

Častým javom bolo i to, že guvernantky po tom, čo fungovali ako vychovávateľky pre deti v jednej rodine sa presunuli ku iným mladším príbuzným, avšak v rámci tej istej rodiny, napríklad ku bratom alebo sestrám ich predchádzajúcich zamestnávateľov.

Tento jav však bol typický predovšetkým pre bohatšie rodiny, v ktorých boli guvernantky platené niekoľko-násobne lepšie, než bola Jana Eyrová v románe Charlotty Brontëovej. Takéto ženy mávali v rodinách aj oveľa lepšie postavenie, keďže si viac uvedomovali ich nenahraditeľnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Guvernantka na maľbe od Emily Shanks
Guvernantka na maľbe od Emily Shanks (zdroj: https://mimimatthews.files.wordpress.com)

Guvernantky uchádzajúce sa o prácu v menej bohatších rodinách boli odkázané na dennodenné čítanie novín a písanie listov. Dôležité teda bolo, aby prípadná záujemkyňa vedela napísať list tak, aby ním upútala nového zamestnávateľa.

Dievčatá a ženy uchádzajúce sa o prácu sa uvedomovali dôležitosť dobre napísaného listu, pretože len na základe neho sa mohla získať prácu, prípadne sa aspoň dostať na záverečný pohovor priamo s majiteľmi domu alebo osobou na to poverenou.

Listy sa od seba príliš nelíšili a boli dlhé väčšinou pol strany. Budúca guvernantka vysvetlila, prečo si hľadá novú prácu, ozrejmila svoje vzdelanie, odkázala na svoje referencie a prípadne napísala to, čím sa odlišuje od ostatných. 

Výhodu tu získavali o niečo staršie a skúsenejšie guvernantky (do 30. roku života), ktoré sa mohli preukázať väčším množstvom pracovných skúseností a iných zručností jazykového alebo prípadne aj technického alebo iného charakteru. Napríklad hraním na hudobné nástroje.

Odpoveď guvernantky na inzerát
Odpoveď guvernantky na inzerát (zdroj: Z knihy Frost's Original Letter-Writer, s. 67)

Tým, že veľkú váhu mal takzvaný „referenčný“ systém, otvorilo to priestor pre korupciu. Vzácne sa tak objavovali prípady, v ktorých ženy z miest, kde sa guvernantka uchádzala o prácu, poskytovali fiktívne referencie výmenou za určité percento z budúceho platu guvernantky.

Podobne ako rodiny využívali služieb pracovných agentúr, tak to isté platilo aj pri samotných guvernantkách, hoci to kvôli finančnej náročnosti fungovalo v oveľa menšej miere. Takáto záujemkyňa „krytá“ agentúrou však mala na pracovnom trhu lepšiu pozíciu.

Agentúra bola totiž garantom jej kredibility, no ani to nemuselo stačiť k tomu, aby si guvernantka prácu napokon skutočne našla. Všetky listy, inzeráty alebo odporúčania však neznamenali nič, pokiaľ potencionálna vychovávateľka neuspela pri osobnom pohovore.

Rodiny to riešili rôzne. Kým niektoré sami viedli tento konkurz, iné túto úlohu delegovali na hierarchicky najvyššie postavených zamestnancov v rámci rodiny. Teda napríklad na tých, ktorí sa starali o fungovanie panstva v ich neprítomnosti. 

To pochopiteľne vytváralo na nich tlak, aby vybrali toho najlepšieho kandidáta z častokrát veľkého počtu adeptov. V prípade, že vybrali zle, mohlo to zhoršiť ich postavenie u zamestnávateľa, prípadne v krajnom prípade až viesť ku ich výpovedi.

Aj v takomto dome mohla pracovať guvernantka
Aj v takomto dome mohla pracovať guvernantka (zdroj: wikipedia.org)

Jednou z najmenej príjemných častí týchto pohovorov, boli otázky o plate. Aby sa vyhli podobným citlivým otázkam, väčšina rodín už vopred v inzerátoch alebo prostredníctvom agentúr uvádzala, aký ročný plat ponúka guvernantkám. Väčšinou to bolo od £20 do £60.

Výška platu však pochopiteľne závisela od viacerých faktorov. Niektoré guvernantky v snahe získať referencie a vylepšiť tak svoju pozíciu na pracovnom trhu boli ochotné istý čas pracovať iba za nocľah a stravu, aby neskôr získali lepšiu prácu.

Naopak, tie najlepšie guvernantky si ročne mohli zarobiť aj viac okolo £300, teda približne £2.000 mesačne na dnešné pomery. Takéto platy sa však týkali len veľmi malého percenta guvernantiek. Románová Jana Eyrová pracovala za £30 na rok. 

Napriek tomu, že práca guvernantky nepatrila v spoločnosti medzi tie najvážnejšie, v 18.-19. storočí pracovalo podľa odhadov v pozíciách vychovávateliek niekoľko desiatok tisíc anglických dievčat a žien. No nájsť si prácu bolo pre mnohé z nich veľmi náročné.

Poznámka pre čitateľov Jany Eyrovej: Dnes je to presne 170 rokov od vydania slávneho románu.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu