Bývali v chudobincoch, rentu dostávali len niektoré. Dôchodok guvernantiek bol ťažký

Autor: Boris Cíferský | 19.4.2019 o 11:00 | Karma článku: 10,04 | Prečítané:  5685x

Ako vyzeral život na dôchodku v prípade bývalých guvernantiek v čase románovej Jany Eyrovej? Nebol jednoduchý.

Dôchodok. Slovo, ktorého sa veľa guvernantiek v čase románovej Jany Eyrovej úprimne bála. V tom čase neexistoval inštitút dôchodku a finančná gramotnosť bola aj medzi vzdelanými guvernantkami na nízkej úrovni. Tým šťastnejším sa podarilo nasporiť si nejaké peniaze a skromne prežívali. 

Drvivá väčšina guvernantiek však bola odkázaná na finančnú pomoc, či už od priateľov alebo detí, ktoré vychovávala. V lepšom prípade žili z ruky do úst, v horšom pracovali až do smrti alebo sa stal doslova bezdomovkyňami. Veľa guvernantiek sa totiž po odchode na dôchodok nemalo kam usadiť.

Ich rodičia boli dávno mŕtvi, súrodenci mali vlastné rodiny a žili vo vlastnom. Ak sa aj guvernantke pošťastilo mať vlastný dom (či skôr domček), častokrát bola nútená prenajímať jednu alebo viacero izieb a prostredníctvom získaných peňazí si zabezpečiť aký-taký normálny a dôstojný život.

Niektoré guvernantky bývali na dôchodku spoločne v domoch. Keďže si mnohé nemohli dovoliť nič nerobiť, venovali sa predovšetkým ručným prácam ako bolo vyšívanie alebo pracovali ako súkromné lektorky. Ako šičky si zarobili podstatne menej ako guvernantky, no umožnilo im to aspoň prežívať. 

Časť guvernantiek na tom bola ešte horšie. Žili v chudobincoch, kde sa o miesto delili s robotníčkami, prostitútkami či inou menej kvalifikovanou pracovnou silou. Guvernantky to vnímali ako veľké poníženie a sú známe prípady, kedy takáto situácia vyústila až do vzniku psychického ochorenia.

Veľa guvernantiek upieralo svoj zrak na rentu, teda na pravidelné príspevky od svojich bývalých zamestnávateľov či detí. Získanie renty však bolo neisté. Jednak si ju mohli dovoliť dávať len tie najbohatšie rodiny a tiež bola spravidla podmienená minimálne 15-ročným pôsobením pri rodine.

Ani tie ženy, ktoré dostávali rentu, ju nemali garantovanú až do konca ich života. Renta bola nepísanou dohodou. Ak ju ten, kto ju vyplácal, nespomenul v záveti, veľmi často sa stávalo, že po jeho alebo jej smrti, o ňu guvernantka prišla. Výška renty sa spravidla rovnala platu začínajúcej guvernantky.

Na rentu však veľa guvernantiek nedosiahlo a žili v chudobe. V prvej polovici 19. storočia sa však situácia niektorých z nich začala pozvoľna zlepšovať. Vďaka niektorým projektom sa zlepšila ich finančná gramotnosť a mnohé sa naučili si efektívne nasporiť na dôchodok.

Ešte významnejším momentom bol vznik Governesses Benevolent Institution. Táto dalo by sa povedať filantropická organizácia podporovaná zo samotného kráľovského dvora, okrem iného finančne podporovala guvernantky na dôchodku formou doživotnej renty. 

Inštitúcia takto ročne pomohla stovkám žien. Guvernantiek v existenčných problémoch však bolo niekoľko násobne viac. V čase románovej Jany Eyrovej len v Anglicku pracovalo odhadom 15-tisíc guvernantiek. Na zaslúžený odpočinok sa však mnohé báli pomyslieť.

Nie všade však bola situácia tak kritická. V Rusku ženy, ktoré pracovali ako akási obdoba anglických viktoriánskych guvernantiek, na dôchodku zostávali žiť tam, kde pracovali. Zaisťovali bezproblémových chod domácností a venovali sa rôznym pomocným prácam.

Síce ich spoločenský status o niečo poklesol, mali však na dôchodok zaistené ubytovanie i stravu. A to mnohé z nich akceptovali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto z daňových zmien získa viac a odkedy? Pozrite si prehľad

Zmení sa daň z príjmov 
aj nezdaniteľné minimum.

Kým nerobil hudbu, topil sa. Raper Dave vyhral ceny Mercury

Albumom Psychodrama mení britský rap.


Už ste čítali?